Prečo ani po tridsiatich rokoch nedobiehame Západ? Kedy sa začne otvorene hovoriť zamlčaná pravda?
Ak náš virtuálny oponent prizná, že problém našej ekonomiky po roku 1989 spočíval v nerovnakej štartovacej pozícii našich a nadnárodných trhových subjektov, potom zároveň priznáva (nech už by konkrétna príčina bola akákoľvek), že výsledkom týchto procesov je holý fakt, že existujú krajiny majiteľov a na druhej strane krajiny pracovníkov, zamestnancov, arbeiterov… a teda, že realitou dneška, v ktorej žijeme, je to, čomu niekto nie bezdôvodne hovorí neokolonializmus. No dobre, ak sa vám nepáči slovo neokolonializmus, nazvite si to trebárs inak. Ale nie je ťažké si zrátať na prstoch jednej ruky, že ak globálne spoločnosti sídlia v niektorých krajinách a v iných nie, a zisk sa prelieva do krajín majiteľov a tam sa rozpustí v ekonomike, tak niektoré krajiny sú nevyhnutne bohatšie než iné. A že sa životná úroveň nebude sama od seba vyrovnávať, ale naopak, bude tu prirodzená tendencia, aby sa rozdiely ešte prehlbovali. (Hlavné správy)
